Detektívka alebo detektívny román je dielom tajomnej a kriminálnej fikcie, v ktorej vyšetrovateľ alebo detektív – či už profesionál alebo amatér – vyšetruje zločin, častokrát najmä vraždu. Poďme si povedať niečo o histórií detektívky. Niektorí učenci tvrdia, že už niektoré staroveké a náboženské texty majú podobnosť s tým, čo sa neskôr začalo volať detektívnym románom. Napríklad v Starom zákone nachádzame príbeh, v ktorom sa výpoveď dvoch svedkov ukáže ako nepravdivá po určitom spätnom preverení. Alebo v starogréckej dráme sa hlavná postava dozvedá postupne o svojom pôvode z výpovedí rôznych svedkov. Stretávame sa tu s tajomstvom vraždy, s okruhom podozrivých alebo aj s postupných odhaľovaním skrytej minulosti.

Najstarším známym a aj všeobecne uznávaním príkladom detektívneho príbehu sú Tri jablká. Je to jeden z príbehov v knihe Tisíc a jedna noc. V tomto príbehu objaví rybár ťažkú, zamknutú truhlu popri rieke Tigris a predáva ju kalifovi. Keď ju ale kalif silou otvorí, nájde ju vnútri mŕtve telo mladej ženy, ktorá bola rozrezaná na kúsky. Kalif potom nariadil svojmu poddanému, aby vyriešil tento zločin a našiel vraha do troch dní, inak bude popravený. Napätie je generované viacerými zápletkami, ktoré sa počas priebehu deja vyskytujú. Hlavným rozdielom medzi týmto príbehom a neskoršími fiktívnymi detektívmi, ako sú Sherlock Holmes alebo Hercule Poirot, je, že poddaný ako detektív nemá žiadnu skutočnú túžbu prípad vyriešiť. Skutočné tajomstvo je vyriešené tak, že sám vrah priznáva svoj zločin. Prípad sa teda vyriešil viac menej sám a poddaný tak zabránil vlastnej poprave bez toho, aby ho musel riešiť.

Posuňme sa teraz ešte viac na východ a to do Číny. Tu existuje približne rovnako starý typ detektívneho príbehu, ktorý tú tvoria záznamy z verejného súdu. Hrdinom týchto príbehov je zvyčajne tradičný sudca, ktorý sa zaoberá viacerými, často spolu nesúvisiacimi prípadmi. So zločincom sa čitateľ zoznamuje už na samom začiatku príbehu a jeho zločin a dôvody sú starostlivo vysvetlené, a tak tvoria skôr obrátený detektívny príbeh než hádanku. Príbehy majú taktiež nadprirodzený prvok s duchmi, ktorí hovoria s ľuďmi o ich smrti, prípadne o obvineniach z trestného činu. Príbehy sú plné múdrosti z filozofie a obsahujú aj kompletné texty úradných dokumentov, čo spôsobuje veľmi dlhé knihy. Tieto čínske detektívne romány majú tendenciu mať obrovské obsadenie postáv, zvyčajne niekoľko stoviek individuálnych postáv.

Rozkvet kriminálnych a detektívnych príbehov nastáva v 19. storočí. V úzkom časovom slede vychádzajú romány v Anglicku, Dánsku a Nórsku. Obdobie dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia je všeobecne označovaný ako zlatý vek detektívnej beletrie. Počas tohto obdobia sa objavilo množstvo veľmi populárnych spisovateľov, väčšinou Britov, Američanov alebo z Nového Zélandu. Ženské spisovateľky tvorili významnú časť týchto spisovateľov, vrátane Agathy Christie. Detektívna fikcia sa v tomto období začala vyhýbať nadprirodzeným prvkom, aby sa zvýšil záujem o odokrývanie tajomstva, ktorého prvky sú čitateľovi jasne prezentované v počiatočnom štádiu konania, a ktorých povaha je taká, že vyvoláva zvedavosť. Zvedavosť, ktorá sa nakoniec naplní. V takýchto detektívnych príbehoch vyšetrovateľ alebo policajt, ​​ale často aj nadaný amatér, vyšetruje vraždu spáchanú v uzavretom prostredí jedným z podozrivých. Mnohé z najpopulárnejších kníh Zlatého veku napísala už spomínaná Agatha Christie, ktorá okrem iného produkovala dlhé série kníh obsahujúce detektívnu postavu Hercule Poirota a slečnu Marple.